Interné a externé zdroje financovania

Rozvojom trhovej ekonomiky sa význam finančného hospodárstva podniku zvyšuje. Pôsobia na to viaceré skutočnosti:

• Získavanie fin zdrojov v podnikovej sfére závisí od fin trhov, kde od 80-tych rokov prebieha proces označovaný ako fin revolúcia. Je chara: rýchly rozvoj finančných trhov, ich internacionalizáciou, fin inováciami a uplatňovanie nových informačných systémov.
• Všeobecná dynamizácia procesov v ekonomike spôsobuje, že sa mení daňová, colná a monetárna politika jednotlivých štátov, menia sa kurzy mien, prebiehajú viac alebo menej intenzívne inflačné procesy, presadzujú sa regionálne integračné tendencie atd.

Podnik potrebuje finančné zdroje : môžu byť externé alebo interné
EXTERNÉ ZDOJE FINANCOVANIA
1, úverová forma – úver je vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý vzniká pri odovzdaní konkrétnej hodnoty na dočasné použitie s podmienkou návratnosti. Členenie úverov podľa:

• Subjektu, ktorý úver poskytuje
• Účelu
• Doby, na ktorú sa úver poskytuje
• Spôsobu ručenia
• Spôsobu čerpania
• Teritoriálnej pôsobnosti

Ad 2 – členenie úverov podľa účelu

1. Úver na bežné prostriedky – krátkodobé a strednodobé potreby financovania (napr.zásoby, nevyfakturované práce a dodávky, zariadenie staveniska, N budúcich období). Úver sa poskytuje účelovo, lehota splatnosti je spravidla jeden rok, ale môže sa poskytnúť aj ako strednodobý.
2. Kontokorentný úver- krátkodobý úver s lehotou splatnosti max 1 rok. Dohodne sa úverový rámec, čiže výška debetu., tým sa stane z bežného účtu debetný, debet nemožno prekročiť.

• Revolvingový úver – je bankou obnovovaný krátkodobý úver. Poskytujú sa klientom s perspektívou rozširovania výroby, služieb a kapitálových investícií RÚ sa v prvom roku poskytne tak, že splácanie úveru sa rozdelí na časť termínovanú a revolvingovú. V ďalších rokoch sa samostatnou zmluvou opakovane poskytuje revolvingová časť úveru, ktorá sa opäť rozčlení na dve časti.

1. Preklenovací úver – poskytuje sa na preklenutie časového nesúladu medzi potrebou a tvorbou zdrojov, ak podnikateľ preukáže návratnosť poskytnutého úveru zo zdrojov vytvorených do konca obdobia, v ktorom požaduje úver. Spravidla ide o krytie sezónnych výkyvov vo výrobe.
2. Úver na prechodný nedostatok zdrojov – poskytuje sa len za predpokladu preukázania druhotných fin ťažkostí vyplývajúcich spravidla z podnikania. Banka požaduje aj rozbor príčin platobnej neschopnosti a návrh opatrení – v konsolidačnom pláne. Max 1 rok.
3. Rýchly úver – poskytuje sa klientovi na krytie financovania obežných prostriedkov krátkodobého charakteru, čo umožní klientovi preklenúť časový nesúlad medzi potrebou zdrojov a ich tvorbou. Delí sa na superrýchly- poskytuje sa do 3 dní príp v deň podania a rýchly – s urýchleným vybavením. Maximálna lehota splatnosti je 6 mesiacov, poskytuje s len dobrým alebo vysoko bonitným klientom.

• Operatívny úver – poskytuje sa na krytie financovania obežných prostriedkov krátkodobého charakteru, na financovanie N budúcich období, na krytie prechodného nedostatku fin prostriedkov… Poskytuje sa na základe rámcovej úverovej zmluvy. Splatnosť 1 rok, spravidla sa vyžaduje vlastná zmenka.
• Úver zabezpečený formou finančnej zábezpeky – úver umožní získať klientovi zdroje na financovanie jeho podnikateľskej činnosti s rýchlou administráciou. Umožňuje zefektívňovať používanie finančných prostriedkov ako na strane banky, tak aj u klienta. Splatnosť max 1 rok.

1. Zmenkový – eskontný úver – zmenkové úvery sa používajú na krytie bežného, prechodného nedostatku finančných prostriedkov klienta. Predmetom eskontu môže byť cudzia zmenka. Pri tomto úkone vychádza zo zmenkového a šekového zákona prípadne z podmienok NBS. Po zaplatení zmenky ju banka vráti zmenkovému dlžníkovi. Lehota splatnosti u poľnohospodárskych zmeniek je max 180 dní, na vybrané komodity max 210 dní.
2. Úver na pohľadávky v zahraničí – poskytuje sa klientom – tuzemským vývozcom, pričom sa vyžaduje od klienta, aby preukázal dohody uzavreté so zahraničným odberateľom o platení za exportovaný tovar a staral sa o včasné inkaso týchto pohľadávok. Poskytuje sa do výšky pohľadávky.
3. Devízový úver –devízové úvery banka poskytuje devízovým tuzemcom s proexportnou orientáciou produkcie. Poskytuje sa vo voľnozameniteľných menách, na financovanie dovozu surovín, technológie, progresívnej techniky.

• Rozvojový úver – úver na krytie investičných zámerov – objektom úverovania je realizácia investičných zámerov klienta spojených s obstaraním dlhodobého majetku – stavieb, technológie, strojov… splátka sa vyžaduje v štvrťročných splátkach po dokončení čerpania úveru.
• Úver na podielovú účasť v spoločnom podniku – poskytuje sa ako prechodná pomoc klientovi v prípade, keď sa tento finančne podieľa na zakladaní alebo rozširovaní iných podnikov so zahraničnou alebo domácou účasťou. Banka vyžaduje aj podnikateľský zámer spoločnosti, do ktorej podnikateľ bude investovať. Je to strednodobý, výnimočne dlhodobý úver.

Ad.3 Členenie úverov podľa doby na ktorú sa poskytuje

1. Krátkodobé úvery – slúžia na krátkodobé preklenutie nesúladu medzi potrebou peňažných zdrojov a ich disponibilnou výškou. Patria sem:

• Obchodné úvery – úverový vzťah je medzi subjektmi, ktoré nie sú peňažnými ústavmi. Je administratívne nenáročný, pružný.
• Stále pasíva- úverový zdroj, ktorý vzniká automaticky a podnik ho má bezúročne k dispozícii na krytie svojich potrieb.
• Komerčné papiere – krátkodobé platobné prísľuby obchodovateľné na peňažnom trhu. Emitovaním komerčných papierov a ich umiestnením na peňažnom trhu podnik získava úver.
• Bankové úvery –najčastejšie sa používa: kontokorentný úver, revolvigový úver, zmenkový eskontný úver, účelový úver, lombardný úver(je zaručený tzv. lombardom, čiže hnuteľnou vecou)

1. Strednodobé a dlhodobé úvery – doba splatnosti väčšia ako 1 rok. Úvery sú poskytované na financovanie rozvojových potrieb podniku. Banky poskytujú nasledovné typy úverov:

• Strednodobý účelový úver na investičné potreby
• Dlhodobý účelový úver na investičné potreby
• Strednodobé a dlhodobé ú na nákup privatizovaných jednotiek
• Spotrebné pôžičky

Medzi tieto úvery sa zaraďajú:
Obligácie –sú to cenné papiere, ktoré predstavujú úverový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom. Dlžník sa zaväzuje, že splatí dlžnú čiastku + úrok. O. definujeme ako cenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v nominálnych hodnotách a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu. O. môžu byť s pohyblivým alebo presným úrokovaním. Základné členenie je: štátne obligácie, bankové obligácie, priemyslové obligácie. finančné úvery – poskytujú sa v peňažnej forme na základe úverovej zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom. Môžu sa poskytovať vo forem: termínové pôžičky(splatnosť 1-15 rokov, sú zabezpečené spravidla zábezpekou nehnuteľností, úroková miera je stanovená pevne alebo pohybovo), pôžičky poskytnuté formou hypotekárnych záložných listov(banka tu vystupuje v dvoch postaveniach- ako veriteľ, ktorý poskytol úver, ale aj ako dlžník, pretože má majiteľove záložné listy), pôžičky revolvingového systému(krátkodobý úver je splácaný z ďalšieho krátkodobého úveru) dodávateľské úvery – je poskytovaný dodávateľmi v tovarovej forme, podstata spočíva v tom, že dodávateľ sám čerpá finančný úver, čiže úvery sú drahšie ako finančné úvery.
Ad. 4 – členenie úverov podľa spôsobu ručenia
Žiadateľ o úver má na výber rôzne formy záruk. Najčastejšie sa používajú tieto: záručná listina, zaručenie zmenkou, hypotéka( táto forma zaručenia vzniká uzavretím záložnej zmluvy a zápisom vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností), zálohy(sú hnuteľné veci a práva, ktoré dlžník predkladá banke ako zabezpečenie pohľadávky), pohľadávky.
ZVLÁŠTNE FORMY ÚVEROV
Oôkrem externých zdrojov financovania sa v praxi využívajú aj tzv. zvláštne formy úverov:

• Faktoring – ide o odkúenie krátkodobých pohľadávok od bankových klientov. Banka odkupuje buď všetky pohľadávky, alebo ich časť, či len vybrané pohľadávky a tak preberá na seba ich riziko nezaplatenia – zato si banka účtuje províziu, ktorej výška zahrňuje: diskont, náklady spojené s vymáhaním pohľadávok, rizikovú províziu.
• forgaiting – predstavuje strednodobé a dlhodobé úverovanie vývozu. Forfaitér si určuje províziu, ktorú uplatňuje voči exportérovi, a tá obsahuje: diskont, rizikovú prirážku, náklady spojené s forfaitingom, zisková prirážku. Prednosťou forfaitingu pre exportéra je, že sa u neho predaj na úver mení na predaj za hotové, pričom nie je nijako dotknutá jeho úverová schopnosť, ale aj jednoduchosť, rýchlosť a diskrétnosť operácie. Vzťah forfaitingovej operácie vyzerá nasledovne: 1. Dodanie tovaru, Vystavenie zmenky importérom, akceptácia zmenky záručnou bankou a jej zaslanie exportérovi, 3. Predaj pohľadávky forfaitérovi, 4. Predloženie zmenky na úhradu v dobe splatnosti 5. Úhrada pohľadávky forfaitéra.
• Leasing – podmienený predajný kontrakt, líši sa tým, že dodávateľ zostáva vlastníkom zariadenia až do zaplatenia poslednej splátky. L. je prenájom tovaru dlhodobej spotreby zákazníkom. Vlastníkom je prenajímateľ(lessor), ktorý má majetok účtovne zachytený vo svojej bilancii a vykonáva odpisy. L. môže byť operačný určitá časť majetku sa prenajme na krátke obdobie, prenajímateľ zabezpečuje servis a opravy. alebo finančný – zmluva sa nemôže zrušiť, prenajímateľ je síce vlastník, ale nájomca platí servis a opravy. Finančný leasing má tri základné formy: Jednoduchý leasing- vystupuje tu prenajímateľ a nájomca, ktorý predmet na dohodnutý čas používa. Leverage leasing – tu sú traja partneri, tretím je subjekt, ktorý poskytne prenajímateľovi na leasingovú operáciu úver. Dohodu o predaji a spätnom prenájme – uzatvára sa, ak sa podnik dostane do platobných ťažkostí a potrebuje získať likvidné prostriedky.

V leasigovej platbe je zahrnuté: odpisy z premetu leasingu, náklady služieb(opravy, údržba), rizikovú prirážku, úrok z úveru, ziskovú prirážku.
Výhody leasingu:

• Kapitál netreba vynaložiť naraz,
• Predmet leasingu nezvyšuje aktíva nájomcu, čiže nepotrebuje kapitál na jeho fin krytie,
• Nájomca uhrádza leasingové poplatky až z dosiahnutých tržieb,
• To všetko pomáha udržiavať úverovú schopnosť nájomcu
• Leasingové platby sa zahŕňajú do nákladov nájomcu, čiže znižuje jeho zisk ako základ dane z príjmov
• Uzavretie leasingovej zmluvy je pružné, administratívne nenáročné

INTERNÉ ZDROJE FINANCOVANIA
Je to pokrývanie potrieb zo zdrojov získaných z finančne hospodárskej činnosti samotného podniku. Rozlišuje nasledovné formy interného fin.:

• Financovanie zo zisku
• Financovanie z odpisov
• Financovanie zo záväzkov
• Financovanie v dôsledku uvoľňovania peňazí

Ad 1, Financovanie zo zisku – maximalizácia zisku je považovaná za rozhodujúce kritérium v rozhodovaní podniku. Zisk je okrem iného aj hlavným zdrojom akumulácie, tzn. tvorby finančných zdrojov pre ďalší rozvoj podniku. Zisk sa používa ako jeden z najdôležitejších syntetických ukazovateľov úspešnosti, efektívnosti podnikania, je to preto lebo vyjadruje: mieru účelovosti vyrábanej produkcie, mieru efektívnosti vynakladania práce, mieru využitia vloženého kapitálu.
Zisk môžeme vyčísliť ako rozdiel medzi vlastným majetkom na konci a na začiatku sledovaného obdobia alebo ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi. Najčastejšie sa používa druhý spôsob. Poznáme dva druhy zisku: účtovný (zistený v účtovníctve) a daňový zisk (tvorí daňový základ potrebný na vyčíslenie výšky daňovej povinnosti. Dostaneme ho tak, že ak k účtovnému zisku pripočítame všetky náklady, ktoré v zmysle platných zákonov nemožno uplatniť pri výpočte daňového základu)
Vykázaný čistý zisk sa rozdeľuje v nasledovnom poradí: 1, tvorba rezervného fondu, 2, nerozdelený zisk na financovanie potrieb podniku
Ad 2, Financovanie z odpisov – vlastnými zdrojmi financovania sú odpisy, ktoré predstavujú peňažné vyjadrenie opotrebovania dlhodobého majetku za určité obdobie jeho používania. Odpisy sú zložkou nákladov. Hromadia sa a a potom sú vynakladané jednorazovo na obstaranie nového majetku, jeho obnovu alebo rozšírenie. Z nákladového hľadiska sa kladie dôraz na ich reálne vyjadrenie v nákladoch. Z finančného hľadiska – ide o vzťah odpisov k zabezpečeniu reprodukcie a vzťahu odpisov k ostatným zdrojom financovania.
Majetok sa odpisuje dvoma spôsobmi: 1. Daňové odpisy(slúži na zistenie základu dane z príjmov) 2. Účtovné odpisy(ovplyvňujú výšku výsledku hospodárenia)
Odpisovanie dlhodobého majetku je nutné posudzovať podľa dvoch rôznych hľadísk:
Účtovné hľadisko – podniku musí zostaviť odpisový plán, v ňom je určený postup odpisovania. Majetok je nutné odpisovať vzhľadom na opotrebenie zodpovedajúcim bežným podmienkam.
Daňové hľadisko – odpisy sú stanovené pre účely dane z príjmov, odpisovaním rozumieme zahŕňanie odpisov dlhodobého majetku do nákladov.
Postup odpisovania: zatriedenie majetku do jednej z štyroch odpisových skupín, čo nám určí dobu odpisovania, určenie metódy odpisovania ( rovnomerné alebo zrýchlené odpisovanie)
Rovnomerné- lineárne – vychádza z predpokladu, že počas používania dochádza k rovnomernému opotrebeniu, a preto sa počas celej doby odpisuje rovnaká suma. Zrýchlené – degresívne – v prvej polovici intervalu uplatňuje takmer dvojnásobok odpisov, ale v druhej polovici sa výhoda tejto metódy stráca, ale s tým podnik ráta.