Transakčná analýza
Teória transakčnej analýzy (transakčná analýza) je pomerne mladý psychoterapeutický smer (Henning, G., Pelz, G., 2008). „Navzdory silným koreňom v psychoanalytickej teórii je transakčná analýza humanistickou psychológiou“ (Lister-Ford, Ch., 2006, s.16). Nazýva sa tiež „teória osobnosti, ktorá slúži na vysvetlenie ľudského chovania, analýzu chovania vlastného aj cudzieho, a tiež je to metóda pre dosiahnutie vedomej zmeny prežívania a chovania“ (Possehl, G., Kittel, F., 2008, s.38). „Transakčná analýza vo svojich psychologických pojatiach a ich praktickom uplatňovaní zlučuje kognitívne, emocionálne, behaviorálne a fyzické rozmery. Predstavuje dynamický a inteligentný spôsob práce, ktorý ponecháva priestor tvorivosti a intuícii“ (Lister-Ford, Ch., 2006, s.11).
Vývoj teórie transakčnej analýzy
Prvé myšlienky o transakčnej analýze pochádzajú od jej zakladateľa, psychoanalyticky vyškoleného psychiatra, Erica Berna (Hašto, J., Černák, P., 2006). Eric Berne prevzal od „Federna koncept ego-stavov ako jednotiek ľudského prežívania“ a „Eriksonova teória ľudského vývoja ako výslednica vzájomného pôsobenia medzi vnútornými procesmi (životnými úlohami) a sociálnou realitou (kultúrou a spoločnosťou)“ (Henning, G., Pelz, G., 2008, s.13) prebudila v Berneovi vedomie o „dôležitosti sociálnych a vývojových vplyvov na formovanie osobnosti“ (Lister-Ford, Ch., 2006, s.12). Berne tak vytvoril model stavov ega (tzv. egostavov), teda „vlastného ja“, ktorý sa skladá z troch zložiek, ktorými sú Rodič, Dospelý a Dieťa (Possehl, G., Kittel, F., 2008). Túto teóriu sformuloval na základe skúsenosti, že každý jednotlivec je schopný prežívať a správať sa na základe okolností raz detsky, potom zas rodičovsky, ale aj vecne a s rozvahou, t.j. dospelo (Hašto, J., Černák, P., 2006).
Tri súčasti osobnosti
Ústrednou myšlienkou teórie transakčnej analýzy teda je, že na seba môžeme nazerať ako na osobnosti, ktoré sa skladajú z troch súčastí, troch spôsobov bytia. Dieťa zahŕňa myšlienky, pocity a chovanie utvorené v priebehu nášho vývoja v detstve. Rodič obsahuje chovanie, myšlienky a pocity okopírované od ľudí, ktorí boli pre náš život dôležití a Dospelý je tá zložka, ktorá logicky rieši problémy „teraz a tu“, a to myšlienkami, pocitmi aj chovaním (Napper, R., Newton, T., 2010).
Geštalt terapia a adlerovská terapia
Časom sa osvedčilo spojenie transakčnej analýzy s inými terapeutickými metódami ako napríklad geštalt terapiou a adlerovskou terapiou. Postupne vznikli koncepty starostlivosti o psychotických klientov a klientov s poruchou osobnosti až k rodinnej a partnerskej terapii, a poradenstvu (Henning, G., Pelz, G., 2008). Jej teória sa tak ukázala byť aplikovateľná v psychologickom poradenstve, vo výchove, vzdelávaní dospelých a v psychologickej práci v organizácii ako starostlivosti o jej rozvoj (Hašto, J., Černák, P., 2006).
Technický terapeutický jazyk
Berne takisto chcel, aby jazyk transakčnej analýzy bol ľahko zrozumiteľný k čomu mu mali pomôcť bežné americké termíny a frázy, ktoré prevzal a vytvoril z nich technický terapeutický jazyk. K najznámejším príkladom patria „hry“, „scenár“, „pohladenia“, „ja som OK, ty si OK“ (Lister-Ford, Ch., 2006). K zvláštnostiam teórie transakčnej analýzy patrí Berneho chápanie egostavov ako „osôb“. Nevníma ich teda čiastkovo, ale ich personifikuje na Dieťa-ego, Dospelý-ego a Rodič-ego (Hašto, J., Černák, P., 2006).
Egostavy, transakcie, hry a scenáre
V súčasnosti spája transakčná analýza „psychoanalytické a behaviorálne koncepty s metódami humanistickej psychológie, smery orientované na intrapsychické a interpersonálne pochody, individuálnu analýzu so sociálnymi javmi“ (Drego, 1993, in Henning, G., Pelz, G., 2008, s.15). Najdôležitejšiu podstatu teórie a praxe teórie transakčnej analýzy tvoria egostavy, transakcie, hry a scenáre (Slavík, M. a kol., 2012).
Psychodiagnostické metódy v oblasti personalistiky
Provazník a kol. vo svojej knihe Psychologie pro ekonomy (1997) hovoria o tom, že „poznatky sústavy psychologických vied, predovšetkým psychológie práce a sociálnej psychológie, nachádzajú svoje uplatnenie priamo v pracovnej činnosti všetkých zamestnancov podniku, zvlášť však v činnosti jednotlivých riadiacich pracovníkov i špecialistov v oblasti personalistiky a sociálnej práce“ (Provazník, V. a kol. 1997, in Szarková, M., 2009, s.18). K rozvoju a tvorbe psychodiagnostických metód a techník zameraných na skúmanie individuálnych rozdielov medzi ľuďmi z hľadiska požiadaviek pracovného procesu najviac prispela jedna z psychologických koncepcií, ktorá sa nazýva psychotechnika (Szarková, M., 2009).
Psychodiagnostika
Psychodiagnostika obsahuje veľké množstvo postupov prispôsobených k prognostickému poznaniu miery úspešnosti pracovníka v danej profesii alebo práci, ktoré ponúkajú návod, ako tieto interindividuálne rozdiely zisťovať. Aj keď psychodiagnostické výberové postupy mali v minulosti veľa slabých miest, za čo boli neskôr kritizované, ukázalo sa, že posudzovanie psychickej spôsobilosti pracovníkov pre danú profesiu je všeobecne žiaduce. Jednak boli psychodiagnostické postupy vyžadované v závislosti na rastúcu špecializáciu profesií a na druhej strane vzhľadom na zvyšujúcu sa náročnosť práce na neuropsychické procesy a osobné vlastnosti pracovníkov.
Profil pracovníka
Profil pracovníka bol stále viac ovplyvňovaný a dôraz na výberový zreteľ postupne oslabovaný. Tento prístup sa môže definovať aj ako poradenské odporúčanie. Je však dôležité mať pri takomto hodnotení a posudzovaní neustále na vedomí, že len v minimálnom počte prípadov je možné formulovať preukázané nezhody profilu pracovníka a profilu profesie ako vyjadrenie o nespôsobilosti pracovníka (Matoušek, O., Růžička, J., Hladký, A., 1972). „Ľudia tvoria konkurenčnú výhodu každej organizácie. Získať a vybrať schopných a kvalitných ľudí je úlohou každého dobrého manažéra. V tejto úlohe mu psychologické vedy ponúkajú jednak škálu overených metód a postupov, ktoré sú osvedčené pri získavaní a výbere kvalitných zamestnancov a jednak mu ponúkajú poznatky z oblasti sociálnej psychológie o zaradení vybratých ľudí na správne miesta v podnikovej štruktúre tak, aby ich schopnosti boli naplno využité tak v prospech cieľov podniku, ako aj v prospech ľudí samých“ (Szarková, M., 2009, s.18).
Súčasné použitie psychodiagnostiky v pracovnej sfére je zamerané na diagnostiku pre účely rozmiestňovania pracovníkov, personálneho a kompetenčného auditu, personálneho výberu, identifikovania rozvojových vlastností, tímovej práce, kariérneho poradenstva, rozvoja pracovníkov a riadenia manažérov (Kollárik, T., Letovancová, E., Výrost, J. a kol., 2011). Jednou z psychodiagnostických metód je aj transakčná analýza. Transakčná analýza bola používaná v mnohých oblastiach už v minulosti a do dnešnej doby je súčasťou mnohých výcvikových programov. Jej významnou stránkou je teória komunikácie, ktorá umožňuje jedincovi pochopiť interakcie s druhými ľuďmi. V tomto smere nám dáva možnosť zlepšovania komunikácie. Pomáha nám tiež získať väčšiu kontrolu nad vlastným životom, rozvíjať schopnosť vnímavosti a spontánnosti, lepšie zmapovať a porozumieť vnútorným a medziľudským problémom a vzťahom, potrebám, rozvíjať scenár, teda životný plán, každého z nás (Lister-Ford, Ch., 2006).
Rôzne výcviky transakčnej analýzy v organizáciách sa aktuálne využívajú najmä na rozvoj organizácií, konzultačnej činnosti, dávania a prijímania spätnej väzby a vzdelávania manažérov (Čo je TA, dostupné na: http://www.ata-sk.sk/co-je-ta/). Každá pracovná činnosť sa vždy uskutočňuje v určitých konkrétnych sociálno-psychologických podmienkach, charakteristických pre každý podnik, z čoho vyplýva skutočnosť, že poznatky zo sociálnej psychológie sú pri zaraďovaní zamestnancov v podniku nevyhnuté. Ich podcenenie môže ovplyvniť vnútornú štruktúru a dynamiku pracovných skupín a tímov, ich výkonnosť a v konečnom dôsledku aj celkovú úspešnosť (Szarková, M., 2009).