Ceny nehnuteľností stále rastú a získať hypotéku je čoraz náročnejšie. Rok 2022 nebude výnimkou. Banky majú niekoľko noviniek a pravidiel, ktoré musíte pri žiadaní splniť. Tým najhlavnejším je výška životného minima. Čo všetko môžete očakávať od budúcoročných hypoték a na čo sa pripraviť?
Výška životného minima je vyššia
Životné minimum sa už tradične mení v júli a platí vždy ďalších dvanásť mesiacov. Jeho výška stúpla zo sumy 214,83 € na 218,06 €. Spolu s ním sa zmenila aj výška životného minima pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu. V tomto prípade sa suma 149,87 € zvýšila na 152,12 €. Nepatrnú zmenu môžeme badať aj v rámci životného minima pre nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené a neplnoleté dieťa, tu suma stúpla z 98,08 € na 99,56 €.
Životné minimum je pre žiadateľov hypoték kľúčovým faktorom. Banky podľa neho zisťujú, či vám môžu požičať sumu, o ktorú žiadate. Platí, že po odpočítaní splátky a životného minima vám musí zostať aspoň 40 % čistého príjmu.
Problém so zvyšovaním sa dotkne hlavne ľudí s nižším príjmom, ktorí pod odpočítaní splátok a životného minima nespĺňajú daných 40 %. V takýchto prípadoch je nutné zvoliť lacnejšiu nehnuteľnosť a znížiť výšku hypotéky.
Treťou možnosťou je siahnuť po hypotéke s dlhšou splatnosťou. Nevýhodou však je, že dlhšia splatnosť predstavuje vyššie náklady. Na celom úvere preplatíte vo výsledku oveľa viac.
Pomôcť môže zvýšenie dávok
Problém so životným minimom môže aspoň trochu vyriešiť zvýšenie rôznych dávok. Ich výška sa od januára 2022 zvyšuje na tieto sumy:
- rodičovský príspevok bez materskej – 280 €
- rodičovský príspevok s materskou – 383,80 €
- prídavok na dieťa – 25,88 €
- daňový bonus na dieťa do 6 rokov – 47,14 €
- daňový bonus na dieťa od 6 do 15 rokov – 43,60 €
- daňový bonus na dieťa nad 15 rokov – 23,57 €
Mení sa aj výška splátky
Zadlženosť slovenských občanov neustále narastá, čo vplýva na prísnejšie podmienky poskytovania hypoték. Za uplynulé mesiace sa zmenili podmienky ukazovateľa DSTI (Debt Service To Income), ktorý pocítia žiadatelia najmä v roku 2022.
Výška splátky úveru má maximálnu hodnotu 60 % čistého príjmu po odrátaní životného minima. Ide o pomerne veľký skok. Predchádzajúca hranica bola stanovená na 80 %.
LTV nesmie presiahnuť 90 %
Slovenské banky už dávno neposkytujú 100 % hypotéky. Najvyššia možná hranica je 80 %, niekedy 90 %. V roku 2022 môžu banky poskytnúť maximálne 20 % úverov v hodnote nad 80 %.
Ako takýto problém vyriešiť v praxi? Ak od banky dostanete úver v hodnote 80 % zo sumy nehnuteľnosti, ďalších 20 % musíte splatiť zo svojich vlastných úspor. Keď však nemáte našetrených niekoľko tisíc navyše alebo nechcete dať na kúpu nehnuteľnosti všetky peniaze, jednou z možností je spotrebný úver.
Takáto kombinácia úverov je obľúbená, no dávajte si pozor. Spotrebný úver má kratšiu dobu splatnosti a vyššie úroky ako hypotéka. V prvých rokoch budete musieť splácať vysoké splátky.
Všetko si dobre premyslite
Na trhu sa stretnete s viacerými hypotékami. Niektoré majú vyššie splátky, iné nižšie. Svoj výber by ste si však mali dobre premyslieť. Len tak sa vyhnete nevýhodným podmienkam a skrytým poplatkom.
Výborným pomocníkom pri výbere hypotéky je hypotekárna kalkulačka. Na jednom mieste získate porovnanie dostupných úverov a všetkých podrobných informácií.
Ak chcete poznať skutočné náklady, ktoré v konečnom dôsledku zaplatíte, zamerajte sa okrem výšky splátky aj na ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN). V tomto údaji sú započítané pravidelné aj jednorazové poplatky, napríklad poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za sprostredkovanie alebo poplatok za úverový účet.
Ako sa zmenili podmienky pre získanie hypotéky v roku 2022?
V roku 2022 sa zvýšili požiadavky na životné minimum, čo ovplyvňuje, koľko môžu ľudia požičať, pričom musia po započítaní životného minima a splátky hypotéky zostávať aspoň 40 % čistého príjmu.
Je spravodlivé, že zvýšené požiadavky na životné minimum môžu brániť ľuďom s nižšími príjmami získať hypotéku?
To môže byť kontroverzné, pretože zatiaľ čo zvýšené požiadavky môžu znižovať riziko zadlženosti, tiež môžu výrazne sťažiť prístup k vlastnému bývaniu pre ľudí s nižšími príjmami.
Môže byť zvýšenie požiadaviek na životné minimum vnímané ako diskriminačné voči mladým rodinám a novým pracovným silám?