Inflácia

Inflácia – sa charakterizuje ako znehodnotenie peňažnej  jednotky, čo sa prejavuje rastom cenovej hladiny(trvalým znížením kúpnej sily peňazí). Inflácia predstavuje formu makroekonomickej, ale i mikroekonomickej nerovnováhy, ktorá sa prejavuje rastom cenovej hladiny.
Deflácia – je opakom inflácie, prejavuje sa vtedy, keď cenová hladina klesá.
Dezinflácia – predstavuje znižovanie miery inflácie. To znamená, že nárast cenovej hladiny sa spomaľuje.
Reflácia – označuje úroveň cenovej hladiny, ktorá nastane po deflácii, čiže ceny sa vrátia na pôvodnú úroveň.
Stagflácia – je to prejav rastu cien v období stagnácie národného hospodárstva danej ekonomiky.
V minulosti vývoj inflácie rozdelíme do 3 období:

1. Pred 2. Svetovou vojnou – vyskytovala sa len v niektorých krajinách, mala sporadický a krátkodobý charakter, bola typom hyperinflácie. Východiskom z nej bola nulifikácia – úplne znehodnotenie pôvodnej meny a zavedenie novej meny.
2. Po 2. Svetovej vojne – má chronický charakter- svetový, bola súčasťou ekonomického diania skoro každej krajiny.
3. Súčasnosť – vyskytuje sa vo všetkých vyspelých krajinách, ale v rôznej miere a ovplyvňujú ju rôzne činitele. Je závažným negatívnym ekonomickým javom. Dnes ma inflácia redistribučné efekty, kde patria :

• Cenové efekty
• Dôchodkové efekty
• Cenové efekty predstavujú najviditeľnejšie dôsledky inflácie, pričom v dôsledku inflácie sa musíme vzdať väčšieho množstva tovaru, ktorý sme v minulosti kúpili.

Pri cenových efektoch sa prejavujú nominálny a reálny dôchodok.
Nominálny dôchodok– je to množstvo peňazí za určitý čas vyjadrené v peňažných jednotkách.
Reálny dôchodok– je množstvo tovaru, ktorý si môžem kúpiť za nominálny príjem.
V dôsledku inflácie nenarastajú ceny tovarov rovnako.
Osobná inflácia– nie na každého pôsobí rovnako(preferencie, záľuby).

• Dôchodkové efekty – prejavuje sa tu fixný dôchodok, ktorý inflácia obchádza. Inflácia funguje ako daň, dôchodok jednej skupine ľudí berie a inej skupine dáva.

Vzťah úspor a inflácie
Inflácia má veľký vplyv na zmenu bohatstva krajiny, ale aj jednotlivca. Čím má domácnosť likvidnejší majetok, tým má vyššie výdavky na spotrebu a nižšie na úspory, nakoľko pokles hodnoty majetku je dôsledkom jej negatívneho pôsobenia.
Ekonomické teórie inflácie
Keynesovský výklad inflácie – prišiel k záveru, že vznik inflácie v danej ekonomike spôsobuje porucha trhového mechanizmu, čiže nerovnováha medzi dopytom a ponukou tovaru. Uvažoval, že rast cien ovplyvňujú výrobné zdroje, kapacity, obmedzené štátne výdavky a nerealizovaný kúpyschopný dopyt.
Monetaristický výklad – je založený na nerovnováhe trhového mechanizmu, kde ponuka je vyššia ako dopyt. Tvrdia, že impulzom vzniku inflácie je zvýšené množstvo peňazí v obehu, ktoré je vyššie ako dopyt po peniazoch. Klesajú úspory peňazí a tým klesá aj životná úroveň. Nesprávna politika finančných inštitúcii.
Cenová stabilita – nám umožňuje v danej ekonomike ľahšie sa rozhodovať pri kúpe tovaru vplyvom vyššej zamestnanosti. Ovplyvňuje našu životnú úroveň a je základnou podmienkou sociálnej stability obyvateľstva.
Eurosystém – predstavuje centrálne národné banky európskych krajín, ktoré zaviedli menu Euro.
Eurozóna – tvoria ju všetky štáty európskej únie, ktoré prijali euro za jednotnú menu.
Hl. cieľom eurosystému je udržať cenovú stabilitu v eurozóne a chrániť tým kúpnu sily eura.
Výhody cenovej stability:

• Podporuje životnú úroveň
• Zvyšuje transparentnosť relatívnych cien
• Prispieva k znižovaniu rizikových prémií v úrokovej miere
• Pomáha odstraňovať potrebu zbytočného zabezpečovania(heddžing – firmy sa poistia zo svojich zdrojov proti riziku, inflácii)
• Obmedzuje rušivé vplyvy daňových reforiem
• Prispieva k finančnej stabilite

Mesačná  a medziročná inflácia – nám hovorí o koľko sa zmenila celková hladina v porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku.
Spôsoby merania inflácie sú odlišné a ich výsledkom môže byť medziročná a mesačná inflácia.
Metodika merania inflácie
Cenová hladina – úroveň cien všetkých tovarov a služieb, ktoré sa v danom časovom období nakupujú alebo predávajú.
Cenový index – je to priemer individuálnych cien vybraných výrobkov a služieb v dvoch porovnávacích obdobiach.
Meria sa viacerými indexami:

• Index spotrebiteľských cien – CPI – nám ukazuje, o koľko percent sa zvýšili v priemere ceny spotrebných statkov(spotrebného koša výrobkov a služieb) v sledovanom období oproti predchádzajúcemu.
• Index cien výrobcov – PPI – je najstaršou štatistickou metódou a meria hladinu cien na úrovni veľkoobchodu
• Deflátor HDP – DEF – odráža vývoj cenovej hladiny úplnejšie ako CPI, ale je štatisticky náročnejší

CPI=( ΣQ1*P2/ΣQ1*P1)*100
Q- množstvo T a S
P1- ceny T a S v sledovanom období
P2- ceny Ta S v predchádzajúcom období

Na základe zistených indexov vypočítame mieru inflácie:
MI=( / )*100
1/ ak MI je väčšia ako 0…….. akcelerácia inflácie
2/ak MI =0……….rovnomerná inflácia
3/ak MI je menšia ako 0….. spomalený rast cenovej hladiny
Harmonizovaný index – prostredníctvom neho sa meria inflácia v eurozóne, označuje sa HICP, to znamená, že všetky krajiny EÚ majú rovnakú metodiku na meranie cenovej hladiny. Váha produktu v tomto indexe závisí od toho, koľko financií domácnosti minú na tento produkt.
HI= sa počíta na základe pridelených váh určitých výrobkov
Váha produktu– predstavuje národný priemer výdavkov obyvateľstva

MUICP= index spotrebiteľských cien menovej únie
MUICP– sa počíta ako vážený priemer HICP zo štátov eurozóny
EICP= európsky index spotrebiteľských cien
EICP– je základom pre výpočet HICP
Typológia inflácie

• Hľadisko kvantity:
  • mierna inflácie – jednociferné č., nie je až tak viditeľná na trhu,  obyvateľstvo ani podniky ju neriešia, ceny rastú pomaly,…
  • cválajúca –  2-3cif.číslo, spôsobuje veľké ekonomické problémy, peniaze strácajú hodnotu a ľudia si hromadia majetok,…
  • hyperinflácia – 3-viac cif.číslo, predstavuje kolaps ekonomiky, peniaze si neplnia svoju funkciu, ..
• Hľadisko viditeľnosti:
  • Otvorená –  je merateľná, vzniká v dôsledku nárastu výrobných nákladov, je považovaná za únosnejšiu
  • Skrytá – prejavovala sa v centrálne riadenej ekonomike, kde bol nedostatok tovarov
  • Potlačená – vzniká keď je nerovnováha medzi D a P na trhu, skupuje sa nedostatkový tovar
• Hľadisko bilancie:
  • proporcionálna – existuje len ne báze teórie, t.j., že ceny všetkých tovarov by mali narastať rovnako
  • neproporcionálna – ceny narastajú rozdielnym tempom
• Hľadisko očakávania:
  • anticipovaná – subjekty ju predvídajú
  • neanticipovaná –  pôsobia vonkajšie činitele mimo kolobehu subjektov, prekvapia subjekty, je to keď sa inflácia vyvíja nerovnomerne
• Hľadisko príčin inflačných procesov:
  • Dopytová – je inflácia ťahaná dopytom a vzniká vtedy, ak je dopyt na trhu väčší ako ponuka
    • Spôsobuje ju: neúmerný rast príjmov, nadmerný rast investícií, zníženie daní, zvýšenie štátnych sociálnych výdavkov-transférov
  • Nákladová –  je inflácia tlačená nákladmi, prejavuje sa v čase vysokej nezamestnanosti, vzniká v dôsledku rastu VF, rastu nedokonalej konkurencie, nečakaných politických udalostí. Vyskytuje sa, keď reálny produkt nedosiahne úroveň skutočného produktu, čo spôsobí zvýšenie nákladov.

Na Slovensku sa štatisticky zisťuje

• Celková inflácia – vyjadrená CPI
• Jadrová – CPI –dane -dotácie
• Čistá- Jadrová – ceny potravín

Dôsledky inflácie:

• Ekonomická nerovnováha krajiny
• Vyvoláva špekulačné investície
• Vyvoláva výkyvy v menových kurzoch
• Znižuje životnú úroveň